12 vecí (úchyliek), ktoré o mne neviete

Čo ma viedlo k napísaniu najnarcistickejšieho článku svojho života? Čítala som článok o tvorby vzťahu medzi blogerom a čitateľom, tak mi hrablo a spísala som zoznam svojich malých „úchyliek“. Zaujímalo by ma, ako sa k tomu staviate vy a či máte nejaké podobné. Určite mi dajte vedieť na Instagrame alebo mi to napíšte na Facebooku, nech sa necítim ako blázon s OCD len ja. Solidarita ludia.

 

Jem surové zemiaky. Už od detstva ich mám radšej ako jablká. Najlepšie sú šalátové z Billy.

Nemám rada, keď sú tyčinky do uší viacfarebné. Ak sú, vždy si z nich vyberám pár v jednej farbe.

Hoci mám výborné priestorové zmýšľanie a určitý talent pre výtvarné umenie, nemám hudobný sluch. Ale že vôbec. Nie som schopná ani len určovať rytmus (nieto ho vyťukávať), nerozoznám hudobné žánre. Ak sa ma niekto spýta aký žáner počúvam, odpovedám podľa zatriedenia z YouTube… Verím, že z toho dôvodu tancujem ako drevená kobyla. Myslím si, že to je čiastočne dôvod prečo nie som schopná napočúvať si srdečné ozvy a ich patológie. Ja to tam proste nerozoznám ani na ukážkových nahrávkach.

Rada pomáham ľuďom, ale na medicínu som išla iba preto, lebo som chcela vedieť všetko o ľudskom tele. Samozrejme až časom som prišla na to, že to asi nepôjde tak jednoducho ako som si predstavovala.

Zbožňujem Taylor Swift. Počúvam ju takmer od začiatku jej kariéry. Doteraz som nepochopila všetku nenávisť voči jej osobe.

Nerada cvičím. Dobre, úprimne, neznášam cvičenie. Telesná pre mňa bola nočná mora. Najhoršie boli kolektívne športy. Lopty sa od prírody bojím. Ak je v okolí letiaca lopta, spoľahlivo trafí práve mňa. Som také športové drevo, že keď ma necháte ležať v lese, napadnú ma termity…  (Ak viete ako to prekonať, napíšte mi. Zn.: súrne.) Vo fitku sa cítim ako škrečok v klietke. O beh sa neúspešne snažím už niekoľko rokov. Aspoň yogu si dokážem sem tam zacvičiť. Preto sa snažím aspoň všade kráčať. Takže je zo mňa chodiaci maniak, ktorý zoderie všetky topánky.

Najlepšie články píšem o jednej v noci. Najkreatívnejšie nápady mám o jednej v noci. Alebo na záchode. Neviem prečo.

Oblečenie nežehlím. Ak mám spodné prádlo uložené, som nervózna. Musí byť nahádzané. Neprežijem ani rovné pyžamo.  Všetko ostatné mám ale v komínkoch.

Niekedy uvažujem o zrušení instagramu, facebooku a blogu a žití si v pokoji offline. Tipujem, že nie som sama. Alebo mať DIY blog o tvorivosti.

Mačky ma nemajú rady. A je to celkom vzájomné. Neveríme si ani nos medzi očami (ale mačiatka sú na zožratie). Za to so psami sa viem rýchlo skamarátiť.

Mám panický strach z ôs. Kde je osa, tam nie som ja. Napríklad na seminári z psychiatrie som sa schovala od lavicu a potom utiekla na opačnú stranu triedy. Tento trapas mi nevadí len preto, lebo som neutekala sama. 

Mám alergiu na nadmerné používanie zdrobnenín. A na materinský plurál. Kakáme, cikáme, boli sme na obriezke – to ako obaja?

 

Vaša Bára