A kiksom roka 2017 sa stáva…

Nie som inovantívna. Nie som akčná. Nie som unikátna. Som presne taká ako vy. Tento rok sa mi stalo veľa trapasov a keďže toho veľa o mne neviete, dovolím vám pobaviť sa na môj účet.  Občas si pripadám ako Raj z Teórie veľkého tresku. Obaja tresneme blbosť a čakáme čo sa stane. Čítaj, napíš ktorý je ten naj z 2017 a hanbi sa za mňa.

 

 

Žilina, Aupark:

Dnes som chcela byť milá a ochotná a pomôcť dobrie mienenou radou dvom holkám v petshope ako chytiť potkana (ten visel zo stropu klietky ako batman).

„Chytajte ho za koreň chvosta. Tam ho to nebolí. Ja som robila s potkanmi…pokusy.“

Takže tá historka o psychoholke čo robí pokusy s potkanmi, ktorá koluje v auparku, je o mne.

 

Doma v kúpeľni:

Život je krátky, preto treba niektoré veci spraviť rýchlo a efektívne. Ako keď máte jeden hnusný chlp v strede obočia a nemáte po ruke pinzetu. Prvé čo zbadáte je žiletka. Moja rada je, nerobte to. Jeden väčší šmyk a štvrtina vášho obočia je preč…

 

Nemocnica, Brno:

11:00, čoskoro obed. Vyšetrujeme pacientku a odoberáme anamnézu. Zrazu sa môj žalúdok rozhodne spievať pieseň svojho ľudu. Tvárim sa, že som nad vecou. O 10 min. neskôr vychádzame z izby a ja sa pýtam spolužiačky či to bolo moc počuť.

Odpoveď: Áno bolo, ale nebolo jasné, odkiaľ to vyšlo…

 

Doma, učím sa na súdne lekárstvo:

Priateľ telefonuje: Ahoj láska, čo robíš?

Ja serióznym hlasom: Googlujem koľko stojí heroín.

…o deň neskôr…

Priateľ telefonuje: Ahoj, čo robíš?

Ja znudene: Mám pred sebou kokaín a LSD.

 

Kaviareň, oddychový čas:

Sedíme v kaviarni s kamoškou, ktorej som práve vylíčila svoj ťažký deň bez kávy. Neveriacky sa na mňa pozrie a povie: To preto si chcela ísť do kaviarne, však?? Aby si mohla fetovať??

Mňa to dosť prekvapilo. Nečakala som, že bude vidieť, že celý čas dýcham hodne zhlboka.

 

Po dlhom dni učenia som mala takýto zápis:

Tri hodiny v tureckom sedle bez pohnutia. Postavíte sa a voľačo hlasno rupne. Bolí vás každá bunka. A vám napadne, že takto to teda je. Takýmto spôsobom teraz umriete.

 

Zápis z 2. Septembra:

Velice zaujímavé ráno. Prinieslo hneď dva objavy: učitelia trpia prvý deň v škole viac ako žiaci. Viem to, lebo jedného som akurát vypravila držiac pevne za ruku (aby neušiel) do školy. Mal trpiteľský výraz, ale aj peknú kravatu (ja som viazala).

Druhý objav je ale viac znepokojujúci.

Rodičia sa chystajú na výlet do Tatier. Zbalili si mimo iné čelovú lampu a striebornú lepiacu pásku. Pár minút dozadu sa ma maminka pýtala, aký mám vzťah k červenému nožíku v šuflíku (chcela si ho vziať). Naozaj netuším, čo tam idú robiť, ale majte sa na pozore. Kniha patológie je natrhnutá viac ako predtým.

 

Doma v kuchyni:

Ja: Mami, je mi strašná zima.
Mama: Prečo si nezapneš plyn?

Ja: Ehm…

Diky mami. Vážim si tvoju lásku ku mne.

 

Osvietenie počas učenia:

Ten úchvatný moment, kedy si uvedomíte, že príznaky odvykacieho stavu od benzodiazepinov ako:

  • třes
  • tachykardie
  • nauzea
  • neklid
  • bolesti hlavy
  • halucinace
  • malátnost
  • podráždění
  • úzkost

tak nejako opisujú váš bežný deň v škole…

…a zhoršujú sa pred skúškou

 

Facebookove konverzácie s Táňou sú najlepšie:

Máte radi zvrátený humor? Ak áno, ponúkam vám jednu spontánnu a veľmi zaujímavú konverzáciu medzi mnou a mojou kamarátkou:

Táňa: Kúpila som si Smrť na Níle od Agathy Christie. Chcela som Vraždu v Orient Expresse alebo 10 černoškov, ale nemali ani jedno.

Bára: Nemali 10 černoškov? Hrozná kvalita služieb v dnešnej dobe.

Táňa: Hej, ide to dolu vodou odkedy zrušili otroctvo.

Bára: Ja som si včera kúpila 206 kostí, môžeš si poskladať jedného černoška ak chceš.

 

Zápis z menín v decembri:

Dostala som na meniny jednorožca. Plyšového. Nasledovalo malé posedenie s rodinou, kde som sa všetkým samozrejme pochválila.

Prestrih o dve hodiny neskôr:

Otec: Ty vôbec na aute nešoféruješ. Na čo máš ten vodičák?

Ja: Vieš čo, tak ja pôjdem domov a zajazdím si na svojom jednorožčovi.

(výraz priateľa vedľa mňa – na nezaplatenie)

 

Jún:

Dúfam,že máte lepší den ako ja. Je len pól ôsmej rano a ja sedím vo vchode na schodoch u svojho priateľa…viete ako som sa sem dostala? Bola som u neho, rano som vstala, obliekla sa a vyšla von. Neprezutá. Uvedomila som si to až ked som zabuchla dvere, od ktorých nemám kľúč.Tak tu teraz sedím na schodoch v ortopedickych topánkach a čakám na maminku,ktorá mi donesie tenisky… A som vďačná,že ked som chcela na prezutie chlpaté havinkove papučky, tak mi priateľ odvetil silne nie..

 

Nemenovaný deň v škole:

Spolužiačka milo: Máš nový účes?

Ja: Nie, učesala som sa.

 

Pri telesnej aktivite:

Ja som také športové drevo, že keby som šla do lesa, tak ma aj lykožrúti zožerú.

Snáď ste sa aspoň trochu pobavili. Ďalšie nemôžem zverejniť, lebo sú až od 18 vyššie 😉

Sledujte moje kiksy pravidelne na instagrame: