psychiatricka chladnicka

Čo mi psychiatria dala, čo mi vzala a čo som si(ti) diagnostikovala

Úprimne, tento článok mal vyjsť len ako status na FB. Ale nakoniec bol pridlhý. Chcete vedieť aká bola stáž a učenie na skúšku z psychiatrie? Svoje myšlienky som písala iba do denníka, ale reku, čo ich nepublikovať. Možno sa s niektorými stotožníte aj vy. Poprípade zistíte, že ste rovnako  hrabnutí ako ja.

First things first. V prvých dojmoch som prišla na toto:

  1. Ak ste sa  našli v symptómoch choroby, je to zlé.
  2. Ak ste sa v žiadnej poruche nenašli a myslíte si, že ste absolútne zdravý, tiež je to zlé.
  3. Necítite nič? Je to zlé.
  4. Cítite priveľa? Je to zlé.

 

Oj toľko optimizmu. Ale určite mi to dalo aj niekoľko zaujímavých skúseností. Napríklad:

  1. Diagnostikovala som svoje okolie s rôznymi poruchami osobnosti. Už dávno som vedela, že su šalení. Teraz aspoň viem aj pomenovanie. Ak si môj kamoš, určite som ťa niekam zatriedila.
  2. Diagnostikovala som aj seba. Neprezradím viac. Sledujú ma. Ale ak si chcete spraviť o mne aspoň grafologický obraz, tak toto som napísala ako poznámku, na ktorú nesmiem zabudnúť. Po dvoch dňoch premýšľania čo to je a mnohých kamarátov, ktorí mi to pomáhali lúštiť (ďakujem ešte raz za snahu) som na to prišla. Stojí tam: „poslať email“. grafologia
  3. Viem, ktoré lieky chcem mať doma. Aj to, že ich len tak nekúpim. Tak rozmýľam, kde ich zohnať. Tak tvorím plán. A neučím sa na skúšku…
  4. Celý čas som myslela na film „V hlave„. Emócie už neboli len slová. Už to boli postavičky s tvárami a farbami.

 

Najzaujímavejším zistením ale bolo, ako rýchlo sa vám odkáže objaviť retrográdna amnézia, keď sedíte pekne dlho v tureckom sede nad knihou. A teraz konkrétna situácia: Vôbec som si nepamätala ako je možné, že vedľa ma leží len POLOVICA čokolády, keď pár minút dozadu bola určite úplne celá!

Následne sa z tureckého sedu postavíte a voľačo vo vás hlasno a nepekne rupne. Spomínam si, na čo som vtedy myslela: Takto to je. Takto teraz umriem.

 

Sexuálna dysfunkcia = som červená ako repa len pri pomyslení na túto otázku

Velice zaujímavý moment nastal, keď som došla na otázku: Sexuálne dysfunkcie. Pre obraz: moja izba je spojená s kuchyňou. Neustále tam niekto behá. A učím sa nahlas. A vy už viete kam to smeruje…

V ten deň som čakala, kým mama odíde do práce. Na obed sa tak stalo, ale žalúdok nacvičujúci rev trola zmenil moje plány a šla som jesť. Potom to bola už len Óda na radosť.

Následne prišiel otec z práce.

A ja sedím v kresle a potichučky si šepkám učivo. V tureckom sede. A hojdám sa ako autista. Zrazu si vedľa mňa sadne pes. A zíra. Kuká. Nežmurká. A ja? Ja sa začnem previnilo červenať (netuším prečo previnilo, len komentujem vtedajšie pocity; musíme vedieť pomenovať čo sa v nás deje).  Neviem čo si môj pes o mne myslí, ale začínam mať podozrenie, že nič pozitívne to nebude. Asi sa o mňa začína báť.

S učivom o sexuálnych dysfunkciách som nepochodila ani na byte u snúbenca. Ten sa už len pri názve témy zhrozil. Asi že si voľačo z toho vsugeruje. A to by bola predsa aj moja škoda. (Ešteže som si tú otázku nevytiahla).

 

Ale nebojte sa. Nebolo to také zlé.

Otázkou dňa počas skúšky z psychiatrie bolo: „Keď sa tu zosypem, nechajú si ma tu?“

Pri srdci vás hreje pocit, že aj keď sa čosi stane, okolo vás sú profesionáli, ktorí sa o vás postarajú. A študenti, ktorí o tom povedia každému kamošovi. Som rada, že si ma tam nenechali. Mala som niekoľko breptov. Medzi ten najlepší patrí, ako inak vďaka moje zbrklosti, tento o psychotestoch:

„…môžem sa pacienta spýtať na rozdiely. Napríklad aký je rozdiel medzi riekou a potokom. Rieka tečie a potok stojí.“

(V originály nájdete rozdieľ mezdi riekou a jazerom. No, aspoň som pobavila pár ľudí, vrátane skúšajúceho.)

 

A chcete bonus na záver? Toto bolo na chodbe. Psychiatrické oddelenie má asi málo peňazí. Neviem či je to kryoterapia alebo tam uchovávajú neposlušných pacientov. Posúdenie už nechám na vás.

psychiatricka chladnicka

 

Pekný happy creepy deň.

PS: Lúbil sa ti článok? Tak kukaj podobný tu:

 Čo vám nepovedia o štúdiu medicíny

 

Nechceš premeškať nové články? Poviem ti ako na to. Môžeš tak spraviť na Instagrame (rada follownem nazad), na Facebúúúku alebo sa prihlás na mailový odber:

 



 

Bára.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.