Prečo neprestať blogovať?

Otázka za milión, najmä ak ste sa ocitli na konci útesu a rozmýšľate či skočiť a ukončiť trápenie alebo sa otočiť a nájsť lepšiu cestu. Hoci na internete nájdete sto článkov prečo a ako začať blogovať, nikto vám nepovie, ako v tom aj zotrvať. Pozrime sa spolu na riešenie problémov a čo udržalo pri blogovaní najlepších blogerov.

Vráťme sa na úplný začiatok. Prečo ste vôbec začali? Bol to krátky rozmar, pretože „to tak robia všetci“?

Alebo ste si boli istí, že ovládate nejakú tému do detailov, lenže po piatich skvelých článkoch vás opustila múza?

Alebo jednoducho neprichádzajú peniaze, úspech, lajky, odberatelia atď. Na všetko je riešenie.

 

 

Čo vás trápi?

Múza povedala zbohom a odišla za susedom

Ak vás opustila múza, nezúfajte. Poradím vám malý spisovateľský trik, ktorý rada využívam. Noste so sebou všade malý zápisník. Alebo majte v mobile poznámkový blok. Ak vás napadne akákoľvek zaujímavá myšlienka, zapíšte si ju. Osobne si myslím, že najlepšie myšlienky prichádzajú v najblbejšom momente. Napríklad keď sa idete o druhej v noci napiť vody a natrepete to do zárubne… Alebo uprostred lesa, keď sa snažíte nájsť cestu von, kým vás nezožerie vlk.

Nemusí to byť ani vaša myšlienka. Často stačí len slovné spojenie. Alebo výrok, ktorý niekto povedal.

Osobne preferujem mobilný zápisník. Mám ho vždy po ruke a už je plný veľmi zaujímavých myšlienok, ktoré sa nezrodili, keď som sedela za počítačom.

 

Nemáte lajky na Facebooku

Pokiaľ nevlastníte superhumornú stránku alebo najkrajšie fotky z exotických oblastí, tisíce pravdepodobne len tak nedosiahnete. Poslednú dobu od ľudí počúvam, že na Facebook už nechodia a ak áno, skrolujú bezo zmyslu ako zombíci.

Za poriadny dosah sa platí a správne cielenie reklamy začína tvoriť nový vedecký odbor. Obľúbenosť však získava Instagram.

Ale to stále nie je pointa. Tú som si aj ja musela prečítať na inom blogu (klik na link). Položte si otázku: založili ste si facebookovú stránku alebo blog? Ak je správna odpoveď možnosť číslo dva, radšej si pozrite návštevnosť na google analytics. Možno vás prekvapí.

 

Nemáte chuť

Máte múzu, máte čas, ale nemáte náladu. Nebaví vás to, nejde vám to. A je to v poriadku. Nemusíte mať každý deň náladu vymýšľať články hodné Pulitzera. Svet sa kvôli tomu nezrúti. Dajte si pauzu. Česi na to majú moje obľúbené slovo „voraz“. Ten to vystihuje asi najviac. Vypnite počítač, dajte si dobré kafe a koláč. Alebo si zatancujte s metlou a spievajte do toho sólo na obľúbenú pieseň (nie, to skutočne nie je môj prípad).

Veľa záporných hodnotení

Môj prvý článok vyšiel na blogu Sme. Mala som asi 15 a ľudia ma zniesli pod čiernu zem. Vlastne som sa skoro dotkla zemského jadra… A prestala som písať, našťastie iba na chvíľu. Prvé články som publikovala pod pseudonymom, aby o mne nik nevedel. Publikovať pod vlastným menom je pre introverta ako ja veľká vec. (A to ani neviete aké desivé bolo pre mňa napísať všetkým tým skvelým blogerom, čo sú citovaní nižšie. No naozaj, email s otázkou som posielala skoro dva týždne!).

Takže nebojte! „Haters gonna hate.“ Vezmite si ponaučenie, ak je kritika konštruktívna a škodoradostné potešenie, ak si na vás potrebuje niekto vybiť svoje ego. Pamätajte:

 

 

Nikdy nepotešíte všetkých, nie ste čokoláda.

 

 

Vyspite sa na to

Každé veľké rozhodnutie ohľadom vášho blogu (ale aj života) si zaslúži aspoň 24 hodín. V skrátke, vyspite sa na to.

(Najmä svoj blog nerušte z krátkodobého rozmaru. Ja som niečo podobné spravila so svojim účtom na Instagrame s pár stovkami sledovateľov a teraz začínam od nuly. A nemusela som, najmä keď Instagram stále naberá na popularite.)

 

 

Zaujímalo ma, s čím sa potýkajú tí, ktorí pádlujú vo vlnách blogovania už niekoľko rokov. Poslala som email s otázkou:

 

„Čo ťa udržalo pri blogovaní?“

 

…a dostala som odpovede:

 

Aleš Tvrdý: www.photoandtraveling.com

„Je toho viac, ale asi, to najsilnejšie, čo ma vždy posadí ku počítaču sú spätné reakcie na moju prácu. Vždy ma to dokáže neskutočne povzbudiť a namotivovať. Samozrejme aj bez toho ma to veľmi baví a robím to rád. No keď mi niekto napíše alebo povie, že mu môj článok pomohol alebo, že sa mu páčia moje fotky, tak sa cítim v absolútnom delíriu.

Niekedy som najmä na svojich cestách dosť vyčerpaný. Moc toho nenaspím, veľa chodím, skoro vstávam, neskoro idem spať… No stačí jedna kladná reakcia a som späť. Je to naozaj úžasný pocit a doprajem ho každému!

Toto však nie je zakaždým. Niekedy to proste moc nejde a moc sa nedarí. Aj také chvíle k tomu samozrejme patria. Vtedy si však predstavím prečo to všetko robím. Vtedy musí pracovať na plné obrátky vytrvalosť. Vždy si predstavím to to, čo sa stane ak nebudem pokračovať, ale aj to, čo sa stane ak pokračovať budem. Vybrať si z týchto dvoch možností už je potom jednoduché, keďže robím to, čo ma baví a napĺňa 🙂

Cesta do cieľa býva mnohokrát ťažká, no krásna. No a keď sa za sebou obzriem, tak chcem, aby som si mohol povedať, že aj tá moja cesta je skvelá.“

 

Milan Bardún: www.bezmapy.com

„Moja motivácia k blogovaniu je trošku vtipná. Mám dni, keď idem na 120%, no tieto dni sa striedajú s takými, kde sotva napíšem jeden článok alebo odpíšem na dôležitý pracovný email. Myslím, že je to taký prirodzený balans, taká vlnovka ako v škole na geomerii. Spočiatku som s tým mal celkom problém, keď som nevedel napísať súvislý odstavec, no potom som si uvedomil, že je to asi prirodzené. Takéto dni využívam na dobíjanie svojich biologický bateriek, pozeraním seriálov, prechádzkami po prírode či meste a už si z toho nerobím ťažkú hlavu.“

 

Peter Chodelka: www.chodelka.sk

„Mňa najviac motivuje spätná väzba od ľudí, ktorým môj blog pomáha. Vždy keď dostanem e-mail s pozitívnym ohlasom, tak viem, že moje blogovanie má veľký zmysel. Veľa krát mi napíše člove, ktorý kvôli mne začne podnikať na internete. A to už je veľká zodpovedonsť. 🙂 „

 

Štefan Polgári: www.polgari.sk

„Ja to robím pre radosť 🙂 . Nikto nehovorí že musím. Niečo mi to dáva, keď prestane, vykašlem sa na to. :)“

 

Alexandra Kováčová: www.crazysexyfuntraveler.com

“Osobne mi najviac pri ťažkých chvíľach, keď ma nebaví blogovať, pomáhajú dve veci. Prvé sú komentáre od známych aj neznámych ľudí, ktorí sú vďační za moje články, tipy a pomoc. Ja inšpirujem ich, a oni potom zase mňa. Je to ako taký začarovaný kruh, kedy sa navzájom podporujeme. A druhá vec je moja sloboda, ktorú mi práca blogerky o cestovaní prináša. Vždy som bola obrovský rebel a nemala som rada pravidlá. Teraz, keď si môžem vďaka blogu robiť čo chcem a kedy chcem, som najšťastnejšia na svete. A keď to je naozaj niekedy ťažšie alebo na chvíľu stratím motiváciu, stále si spomeniem na ten pocit slobody. Je na nezaplatenie. Už len ten pocit ma zase nakopne ku blogovaniu.“

 

Zuzana Matúšová Girgošková: www.lifereset.sk

„Okrem pozitívneho feedbacku čitateľov mi pomáha môj vnútorný pocit, že som správne na ceste.“

 

Linda Adamčiková: www.lapkinn.com

„Keď párkrát nastali takéto situácie, motivovali ma zostať pri blogovaní hneď dve záležitosti. Prvou je spätná väzba od čitateľov. Veľmi sa teším, keď mi čitatelia píšu, že som ich inšpirovala, pomohla, potešila alebo zlepšila náladu. Je to perfektné, hlavne v tom, že si s čitateľmi pomáhame navzájom a častokrát dajú skvelé tipy a rady aj oni mne. Druhou je moje okolie a hlavne manžel. Ten je skvelou oporou v každej situácií a tiež pri blogovaní.“

 

 

Peter Čelko: www.namaximum.eu

„Keď chceš prestať v zlých časoch tak prestaň a vráť sa k tomu, keď sa ti bude chcieť. Čo však mne zaberalo a zaberá je, keď napíšem blog, keď som nahnevaný. Vtedy zo seba človek dostane najúprimnejšie veci a na tie ľudia najlepšie reágujú.

Nikdy nebloguj len preto, aby si blogovala. To podľa mňa nemá zmysel“

 

 

Roland Vojkovský: www.vojkovsky.sk

„Blogovanie pre mňa nie je len hobby. Celé moje podnikanie je postavené na blogovaní a preto sa s tým nechystám prestať. Blogovať som začal hlavne kvôli tomu, že som si chcel získať klientov, čo sa mi podarilo. Blogovanie ma ale samozrejme aj baví (hlavne o osobnejších veciach, napr. o mojom nevydarenom nomádení v Ázii) a teší ma, že sa môj obsah ľuďom páči.

Myslím, že najťažšie je vydržať prvých 12-18 mesiacov. Ak počas tohto obdobia makáš na tom, aby ti blog zarábal (priamo alebo nepriamo) a vybrala si si dobrú tému, tak po tých 12-18 mesiacoch sa ti blogovanie začne vyplácať. Dovtedy je to len o dávaní.

To ma privádza ku tomu, aké je dôležité, aby ti blog zarábal. Ak vidíš blog len ako hobby, tak je ťažšie nájsť motiváciu a čas na písanie. Ak to ale berieš ako prácu, tak to budeš brať zodpovednejšie.“

 

Juliana Antožyova: www.lifeisbetterinbikinis.net

„Mojou obrovskou motiváciou a hnacím motorom môjho blogu je spätná väzba. Veľmi rada si vypočujem od čitateľov a fanúšikov kritiku, resp. rôzne rady a odporúčania na vylepšenie či už článkov alebo aj vizuálnej stránky blogu. Práve na základe toho som napríklad minulý rok prehodila celý blog na inú platformu a dala mu aj novú podobu, aby bol pre čitateľov viac atraktívnym nielen obsahom ale aj vizuálom. Okrem toho neviem či to je tým, že môj blog je pomerne ešte mladý (blogujem rok a pol), no na moje blogerské „horšie časy“ zatiaľ nedošlo. Ak k tomu raz aj náhodou dôjde myslím si, že moje zážitky z ciest a snaha podeliť sa o ne s čitateľmi mi v blogovaní nedovolia prestať. 🙂 „

 

Peter Furmaník: www.ludskourecou.sk

„Mňa písanie baví, pomáha mi, triedi myšlienky a vždy je čo riešiť, čo si napokon treba napísať, takže „zlé časy“ som nikdy nemal. Skôr naopak, mám asi 10x toľko nápadov, než koľko stíham spracovať do článkov 🙂 Ale keď už: viem, že pár tisíc ľudí môj blog číta a očakáva nové články, takže ich nechcem sklamať – a ani o tých fanúšikov nechcem prísť. Takže sa aj v časovom tlaku, keď treba robiť iné veci, ako písať články, snažím dokopať k niečomu novému – článku a e-mailu.“

 

Ďakujem veľmi pekne blogerom, že si našli čas a odpísali na môj email. Veľa úspechov pri blogovaní!


Barbora Šimašková