Typiš Slovakiš: Ak je už raz človek nainfikovaný, tak ho inšpiruje všetko naokolo

Slovenský folklór je nádherná vec. Svoje o tom vie aj Linda Mináriková. Toto šikovné a krásne dievča navrhuje priam neskutočné tričká s ľudovým motívom pod menom svojej značky Typiš Slovakiš. Posúďte ich úžasnosť na vlastné oči!






Linda, mohli by ste sa nám predstaviť? Kto ste? Odkiaľ pochádzate? Čo robíte?

Linda

Ahojte! Moje meno je Linda Mináriková, som študentkou Univerzity Komenského a pochádzam z Bratislavy. V našom hlavnom meste som odmalička. Tu som sa narodila, tu mám svoje zázemie. Ak nie som v škole, práci, alebo na dobrej káve, tak ma nájdete na sále, alebo v krojárni (miestnosť plná pokladov – krojov). Svoj voľný čas rada trávim s mojou rodinou, kamarátmi, alebo vo folklórnom súbore, kde sa veľa učím o ľudovej kultúre. Posledného pol roka som vycestovala do zahraničia za účelom skvalitniť svoje vedomosti v oblasti cudzích jazykov. Stále je čo zdokonaľovať, ale myslím, že som zas o krok ďalej a momentálne môžem pokračovať v Bratislave. Uvidím však čo mi prinesú nadobudnuté nové skúsenosti a najbližšie obdobie.

 

„Toto bol taký odrazový mostík, i keď som o tom nikdy nevedela. Bol vo mne. A potom to už išlo ľahko, vyvinulo sa to samo.“

 

Ako ste prišli k nápadu vytvárať výšivky na tričká?

Náhoda či osud? Tak najprv je potrebné povedať, že nie som prvá, ktorá s niečím takýmto prišla. Je normálne,že naše neuveriteľne krásne dedičstvo oslovilo viacerých a ja mám z toho veľkú radosť. Moje prvé impulzy mi dala moja mamina a babička, ktoré ma naučili, čo je to ručná práca. Nie len že ma naučili ako zhotoviť svoj vlastný výrobok, naučili ma ako takúto prácu vnímať a ako si utvoriť k nej vzťah. Toto bol taký odrazový mostík, i keď som o tom nikdy nevedela. Bol vo mne. A potom to už išlo ľahko, vyvinulo sa to samo. Začala som tancovať vo folklórnom súbore, doteraz pôsobím v bratislavskom FS Živel. Výšivky, kroje, ornamenty, to všetko sa stalo postupne mojou prirodzenou súčasťou života. A tak potom stačilo už len málo. Oslovili ma kolegovci, ktorí o mne vedeli že som ,“pobláznená“ v tomto smere. Sadli sme si spoločne nad to, spojili sme sily so skvelou a kreatívnou grafičkou a vzniklo z toho prvé tričko. A tak ďalej…

grafika: Michaela Fiasová

Kde hľadáte inšpirácie?

Ako som spomínala, aktívne sa venujem folklórnemu tancu a všetkému čo s tým súvisí, takže jednoznačne najviac inšpirácií čerpám v tom „mojom“ súborovom prostredí. Ale ak je už raz človek nainfikovaný, tak ho inšpiruje všetko naokolo. Stačí sa prejsť mestom, otvoriť knihu, pustiť si piesne, alebo si len tak sadnúť na dobrú kávu, či pivo so správnymi ľuďmi. Ľudia, to je tá najväčšia inšpirácia. Stačí pozorne sledovať, počúvať a učiť sa.

 

Ak je už raz človek nainfikovaný, tak ho inšpiruje všetko naokolo.“

 

Čo bolo pre Vás pri tvorení najväčšou výzvou?

Najväčšia výzva bola asi vytvoriť niečo, s čím budem predovšetkým spokojná ja a zároveň sa to bude páčiť ľuďom natoľko, že si tričko kúpia pre seba alebo pre blízkych. Nikdy to nie je jednoduché, pretože na Slovensku existuje veľa kvalitnej konkurencie, a samozrejme, ako sa hovorí: Sto ľudí, sto chutí… Ale myslím, že časom sme si našli svojich fanúšikov a som nesmierne poctená, že sa naše výtvory stále tešia záujmu. Tu musím však dodať, že nebyť mojej kreatívnej grafičky Mišky, veľa vecí by sa asi nepodarilo dotiahnuť do konca.

 

“ No však všetko, čo by som chcela dosiahnuť je moja a zákazníkova spokojnosť. A taktiež, aby sa nevytratila radosť a srdce z mojej práce. Ak toto všetko klape, vtedy som na správnej ceste za mojim nestanoveným cieľom.“

 

Z hľadiska ľudovej kultúry, ktorý kraj sa Vám najviac páči a prečo?

No tak toto je náramne ťažká otázka! Dalo by sa na túto tému diskutovať hodiny, dni, týždne… nie je tajomstvom že naša kultúra je veľmi rozmanitá, je to naša pýcha. A preto sa ani ja nedokážem akosi „rozhodnúť“, ktorý kraj, alebo skôr región sa mi najviac páči. Závisí od toho, z akého hľadiska región posudzujem. Ak to vezmem veľmi okrajovo, tak musím povedať, že som si veľmi obľúbila Horehronie, najmä kvôli ich význačným piesniam, kde sa často strieda pomalé tempo s rýchlym. Túto zmenu milujem v piesniach, ale i v tanci. Výšivky na krojoch z oblasti Horehronia sú taktiež očarujúce, ale rovnako sa mi páčia aj tie z Gemera, Podpoľania, či východu Slovenska. Všetky sú jedinečné, ale majú niečo spoločné. Je to, akoby ste sa ma opýtali, ktorý kvet mám najradšej. Neviem, pretože milujem všetky. Každý sa mi však páči iným spôsobom. Prirodzene mám asi najbližší vzťah k tým regiónom, ktorým som sa venovala v súbore, ku ktorým som mala možnosť viac pričuchnúť. Ale veľmi ma to ťahá aj k tým, pre mňa ešte neprebádaným. V tomto prípade siaham ako prvé po krojoch, látkach, výšivkách, čipkách a ornamentoch. Som žena, niekde sa to prejaviť muselo.

vzor Púchov (foto: Matúš Lago, grafika: Michaela Fiasová)

 

Kam by ste chceli svoj nápad dotiahnuť? Plánujete rozšíriť sortiment? Expandovať do zahraničia?

Určite plánujeme sortiment rozšíriť, ale nakoľko som posledného pol roka absolvovala štúdium v zahraničí, ako som už spomínala, tak sa Typiš tak trošku zazimoval. Bolo to však určite lepšie riešenie, ako robiť niečo zbrklo a fušerácky. Často myslím na to, čo by mi povedala moja mamina: ,,Práce chvatná, málo platná.“ Veľa vecí som sa snažila riešiť online, mala som na Slovensku svoje pravé ruky, za čo som nesmierne vďačná, takže sme dokázali fungovať. Ale nakoľko som typ tradičný, na novú tvorbu potrebujem byť doma. Jedine tam dokážem viesť produktívne stretnutia a rozvíjať svoje nápady. Expandovať do zahraničia nie je našim hlavným cieľom, ale ak by sa v budúcnosti podarila nejaká spolupráca, určite budem otvorená novým nápadom. Často sa nám ozývajú Slováci žijúci v zahraničí a chvália našu tvorbu, čo ma veľmi teší. Ľudia, ktorí ostali žiť mimo našej krajiny, stále cítia kde sú ich korene a možno to je len maličkosť, ale sme nesmierne radi, že aj prostredníctvom našej značky dokážu ukázať svetu odkiaľ pochádzajú. V dnešnom svete plnom marketingu a stratégií možno nie je ideálne, keď vám poviem, že nemám stanovený jasný cieľ. Dokonca som možno prezradila príliš. No však všetko, čo by som chcela dosiahnuť je moja a zákazníkova spokojnosť. A taktiež, aby sa nevytratila radosť a srdce z mojej práce. Ak toto všetko klape, vtedy som na správnej ceste za mojim nestanoveným cieľom.

Nezabudnite si pozrieť Lindinu stránku: Typiš Slovakiš

Facebook Typiš Slovakiš: Facebook Typiš Slovakiš 

foto : Matúš Lago

titulná foto: autor Adam Cisár